streda, 27. novembra 2013

Spam poetry

Bola raz malá, malá hviezdička, ležiaca na dlážke v čriepkach z tanierov. Rozostreným zrakom sledovala svojho milenca. Stál vo dverách a v ruke držal ploskačku. Bol to sladký život, krátky výlet, aký v živote zažijete pramálo krát a ak sa ním necháte pohltiť, môže to mať ďalekosiahle následky. Boli puzzle, ktoré do seba tak celkom nezapadali. Preto tie odreniny, modriny, vzájomná ignorácia a ofučané tváre.

Bola som v malej vlhkej miestnosti, vystrašená, kolená pri brade. Bolel ma život, ako keď vám znásilňujú myšlienky a strhávajú nechty na nohách. Bola som diva a vzali mi to najmilšie, padla som do čiernej a temnota nemala konca. Počula som saxofóny a štrnganie pohárov na moju počesť, ale keď som prišla na párty, nikoho som nespoznávala. Jeho pery dýchali môj driek a ja, ja som sa mu neskôr chúlila pri nohách, až kým ma neposlal preč. 


Bola som v jeseni života a mala som len devätnásť rokov. Modlila som sa k Bohu, ale neodpovedal, a všetko žiarivé, čo som si vybudovala, sa zakaždým rozbilo na tisíc trblietavých úlomkov. Ale v skutočnosti mi to nevadilo, lebo som vedela, že mám to, čo nikto iný... Keď som bláznila, vždy prišiel on, vzal ma za ruku a šiel so mnou dolu, presne tam, kde mi bolo najlepšie.