pondelok, 27. januára 2014

I am woman, hear me roar

Niekedy mám chuť opiť sa cez deň alebo sa obliecť ako bezďák a zjesť celé pečené kura úplne sama. Dokonca mám zadok a prsia a nemám veľa ženských kamarátok, zato veľa čítam a rada sa UČÍM, čo sú fakty, ktoré vždy vyvolajú takú odozvu, akoby som po ulici behala v deravých hotpants s penisom nakresleným na zadku. Vlastne som žena so všetkým čo k tomu patrí a verte, že nie vždy je to výhra, lebo som trápne emocionálna ako Daisy, keď ju Gatsby atakoval mnohými hodvábnymi a flanelovými košeľami a ona zo seba vypotila: It makes me so sad! 

Meh, je mi brutálna kosa, vonku sa cítim netraktívne a najradšej by som najbližšie týždne prečkala v posteli v mojej domácej izbietke, ale povedala som si, že sa nebudem sťažovať a napíšem minimálne 3 pozitívne články a až potom si dovolím nejaký post, v ktorom bude diss, hnev a žlč, prípadne ľubovoľná kombinácia uvedeného.

Chcela by som odísť za slnkom. Nosiť farebné sandálky a rozviate sukne bez pančúch. Žmúriť do slnka a nosiť slnečné okuliare v tvare srdca. Potrebujem si sadnúť na kraj pláže, chodidlá a ruky zaboriť do piesku a čakať na každú vlnu, aby slaná voda obmývala moje telo. Chcela by som sa skryť pod slnečník, zadok si zakryť uterákom a lenivo sledovať ľudí, ktorí majú opálenú pokožku radšej ako ja. Na hlave by som mala obrí slamený klobúk a na očiach okuliare. Prosím si letné noci, také horúce, že sa šaty lepia na telo a možno nosiť len otvorenú obuv.

Minulý rok som si splnila väčšinu vecí z môjho zoznamu. Vlastne sa trochu čudujem, aké blbosti v ňom boli:) Teraz som v túžbach pečlivejšia, preto ich sem nejdem bezhlavo vypisovať, zatiaľ vám poviem len jednu z nich, že sa snažím byť silnejšia, e.i. mať lepšiu kondičku. Otváram sa novým hudobným štýlom a ľuďom. A je mi akosi letne, asi to bude tým, že mám prekúrenú izbu a musím spávať sporo odetá. Ktoré plavky sú podľa vás najkrajšie?:)




utorok, 14. januára 2014

Spolu-bidlá vol. 1

Možno som sa ešte nezmienila, odkiaľ beriem peniaze na všetky moje výmysly. Robím preklady z a do španielčiny. A pretože dnes musím písať záverečný preklad do školy, ktorý robím zadarmo (jak otrok) (teda, ehm, za dobrý pocit a nič neznamenajúci titul), rozhodla som sa napísať vám niečo o ľuďoch, s ktorými tento rok obývam podkrovný byt na Virgin Boulevard. A o veciach, ktoré ma na nich štvú. 

Mal by mať človek právo na kúpeľňu? Moji spolubývajúci, L. a D. (pre účely tohto postu ich budem volať Krtko a Jogi, pričom Krtko je dievča a Jogi chalan) sa každý večer sprchujú spolu. Nie, nemilujú sa tam. Proste spolu vykonávajú večerné hygienické potreby. Aj tie veľké. 

Ehm, vlastne už veľmi nie. Dialo sa to v skorších časoch, keď sme s K. započali našu rapovú kariéru. Krtko a Jogi sa do kúpeľne zvykli zatvoriť v čase od 22. hodiny a pobudli tam minimálne 90 minút. Whatever. Keď Krtko a Bubu varia, varia vo veľkom, napríklad obrovský hrniec plný cestovín, ktorý by priemernej štvorčlennej rodine vystačil asi na tri dni. Chlapec má asi 2 metre a je výnimočný tým, že som ešte nevidela veľkého mladého muža, ktorý by bol pod papučou v takej miere ako on. Kedysi (čítaj: v septembri) sa so mnou a K. zvykol rozprávať a bol vtipný, ale odkedy prišla Krtko, už nikdy nás nepočastoval svojou prítomnosťou. Asi mu zakázala komunikovať s nami na priateľskejšej báze a povedala mu, že sme sprosté a divné :) .

Môj muž po 24 hodinách so mnou vyzeral takto (za hudobného sprievodu Lany Del Rey) (za toto mi dá určite do po zadku, keď sa najbližšie meetneme):



ale na rozdiel od Krtka, ja môjho chlapa

  • nekomandujem za maličkosti.
  • nesprávam sa ako jeho matka.
  • mám lepšiu prácu ako hostesing.
  • pri varení som kreatívna a nikdy by som mu neurobila na obed hrniec suchých cestovín.
  • som sexy, bystrá a nepozerám stupidné seriály.

Krtko a Jogi majú veľmi divný hudobný vkus. Počúvajú divné techno, Miley Cyrus, Katy Perry a Mc Erika and Barbaru. Keď im to šmakuje, aj 4 krát po sebe. Ich izbica sa nachádza vedľa kuchyne, avšak keď Krtko natiera Jogimu chlieb, zakaždým naňho zvrieskne, či chce tenký alebo hrubý krajec. Nikdy nesexujú, len sa bijú, on ju týra a ona po ňom kričí. Filmový sa minule spýtal, či nemajú nejakých kamarátov, ktorí by im povedali, že sú úplne mimo. No nie, nemajú. Sú to tie typy ľudí, ktorí nie sú schopné robiť nič poriadne a sú odkázaní na to, aby celý život niekoho ojebávali. A sú od nás starší, ale sú hlúpi a neschopní doštudovať školu v riadnom termíne.

D. je náš ďalší spolubývajúci. Je to športovec so zvláštnymi stravovacími návykmi. Napríklad, snaží sa schudnúť, hoci jeho telo je kosť a svaly. Ale inak nie je až taký zaujímavý a ani mi na ňom nič nevadí, takže ho tu nebudem dissovať a hasiť, čo nepáli. Navyše, teraz šiel na 3 mesiace preč a minulý týždeň sa na jeho miesto prisťahoval nový chalan. Zatiaľ sme moc nepokecali, ale pôsobí príjemne a mal červené oči, takže sa možno spriatelíme a budeme mať prístup k nejakým drogám :) Wrrrr!

J. je Mr. Sociable. Stále chce ísť so mnou a s K. na sushi, na punč, a predpokladám, že ak by sme mu spomenuli, že sme boli na joge, chcel by ísť aj tam. Má malé nohy a zvláštny zvyk - vždy, keď sa vráti z práce alebo zo školy, topánky si nechá položené pri vstavanej chladničke. Zvyčajne ich tam ponechá hodinu alebo dve a až potom si ich uprace do skrine na to určenej, ktorá je, mimochodom, hneď vedľa.

Vo svojej izbe má imaginárne čelo postele. Imaginárne preto, lebo je na stene nakreslené. A je to zvodca. Za naše spolubývanie si síce ženu priniesol len raz, ale báli sme sa, že sa prebúra do našej izby. S K. si myslíme, že to bolo tým, že svoju opitú korisť o to imaginárne čelo aj priviazal.


Náš rozhovor na druhý deň ráno:

Chérie: Tak čo, ako bolo na beániách?
J. (fičúrsky úsmev): Super, ako každý rok!

Možno je to jeho tradícia. Raz za rok. Každý rok. Viete ako. 

Inak, J. je dobrý. Hrá na gitare a keď hrá, hrá veľmi dobre. Často si pred raňajkami a po večeri zanôti nejakú baladu. Čo je však smutné, včera sme sa videli naposledy. Dnes odchádza a na jeho miesto prídu noví spolubývajúci. Asi by ma nemali ničím nasrať, lebo o nich napíšem. Cha!


PS: Posledným Spolubidlom s veľkým S je K. Je úplne super, najlepšia spolubývajúca na svete. Má rada patológiu, Boba Dylana a má veľa krémikov na tvár, ako ja. To ona priniesla do našej izby lebku, ktorú máme teraz položenú na skrini medzi klobúkmi a mojím kvetovaným venčekom. Neviem si predstaviť lepšiu spoubývajúcu. Napríklad, bez nej by som nevedela, že zatiaľ čo pred sto rokmi mali muži v 100 ml ejakulátu 10 miliónov spermií, dnes majú už len 1 milión, a to je už čo povedať! Dúfame, že v septembri bude tento byt náš a vyberieme si vlastných spolubývajúcich, ktorí budú milí a nebudú zaberať veľa miesta v kúpeľni. Napríklad nejakí nie-metrosexuálni gayovia. Kto sa hlási? :D


Aké máte vy skúsenosti so spolubývajúcimi?

nedeľa, 12. januára 2014

Psychománia

Nemôžem spať bejby, stále na teba myslím. Spomínaš si na Casablancu? Spojení sme sa objímali každú noc. Cez otvorené okná k nám vial spev kohútov a hrdličiek. Šepkal si mi, že som komplikovaná ruská štetka a že ma miluješ. Potrebovala som ťa ako dieťa svojho otca. Vravel si, že som tvoje zdrogované mačiatko, keď som sa smiala na tvojich lacných historkách a smiešnych jamkách na lícach.

Spomínaš si na svätenie jari? Nohy sme mali vlhké od nočnej rosy a vlahý vzduch od rieky nám šteklil hrdlá. Naša svadba bola malá a pred obradom si mi bozkával bruško pod šatami zdedenými po tvojej starkej. Aby sme si dávali pozor, nech sa z toľkého šťastia nezadusíme.

Tvoj nadšený hlas bolo počuť už od dverí. Kúpili tvoj nápad a mohli sme sa presťahovať do nového domu na predmestí. Tancovali sme v kuchyni bez hudby, telo na telo. Voňal si ako kardamón. Áno, to je tá správna vôňa. Objímal si ma zozadu a ja som zatiaľ miešala omáčku fialovej farby a stredne hustej konzistencie. Sušené slivky sa povaľovali na vintage drevenej doske obloženej novinovým papierom. Zvyšok kuchynského pultu bol zaprataný všakovakými sklenými miskami s korením.

Za oknami poletovali prvé snehové vločky. Mali sme už tridsať rokov a pľúca kvalitne zničené kubánskymi cigarami. Chodili sme uzimení a zhrbení a každé leto sme sa mesiac váľali na Costa Rice. Do práce, z práce, z jedného dôležitého stretnutia na druhé.
  
Hrával si poker a chľastal whisky za ukradnuté prachy, zatiaľ čo ja som bdela pri tvojom synovi a moje vlasy beleli. Skláňal sa ku mne a perami mi prechádzal po holom krku. Včera si mi v hneve ostrihal vlasy. Spočiatku ma to rozrušilo, no potom si povedal, že stará žena už nepotrebuje parádu. Určite si mal pravdu, bol si predsa o toľko rokov múdrejší.

Najmilší môj, to nie ja som podpálila tvoj dom. Každý vie, že som dobré dievča. Mám to aj v mene. Nikdy sa nehnevám. Už na to nemyslím. Cigareta na tri hlboké ťahy mi spadla na zem, ostala nepovšimnutá...

A to Matkin povedal, že vraj nasraté ženy neodpúšťajú.



streda, 8. januára 2014

Vamos a tomar una!


Och, prečo sa neučím? Teda, vytlačila som si poznámky a zvýraznila nadpisy tém, ráta sa to? Púšťam si vypaľovačky typu Hotel California, zničila som sa na stacionárnom biku, čítala som si nejaké marketingové blogy, vypila som vaječný likér a pozrela som si Titanic. Urobila som revíziu skrine.
A opäť som v noci nespala. Prekvapilo ma, že mi tak chýba vôňa jeho pokožky. Myslela som na náš posledný rozhovor. Ako postava v románe by sa dal charakterizovať ako rebel a silný muž. Rozprával mi o svojich projektíkoch, kupoval mi fajnové knihy a potom ma bozkával Tam.

Myslela som na ten sparný večer, keď sme nesvoji preliezli plot na kúpalisku. Nechala som padnúť k mojim členkom šaty aj nohavičky a potom som zdvihla jednu nohu a druhú a potom naše telá rozčerili nehybnú hladinu vody. Mali sme vtedy pre seba slabosť a nemohlo to skončiť inak. (Stále máme.)

Poviem vám príbeh dnešnej noci a každej noci. Trpím nespavosťou a je to dosť o ničom. Trvá to už dlhú dobu. Nespomínam si, kedy som naposledy zaspala len tak, chvíľku po položení hlavy na vankúš. Nemyslite si, že je to super, a že keď človek nespí, môže sa venovať čomukoľvek, byť produktívny. Moje telo je skutočne veľmi unavené a dokonca zívam, no sladký svet snov neprichádza. 

Znepokojene sa dívam na hodiny. Zamysleli ste sa niekedy nad tým ako znepokojujúco vyzerajú čísla 2:23 alebo 3:01? (A 5:15??) Keď naveľa usniem, spravidla nikdy pred jednou v noci, snívajú sa mi hlúposti a zvyčajne som už o štvrtej hore, som spotená a srdce mi bije ako šialené. Rána...sú ťažké, pretože sa budím dolamámaná a logicky sa mi vstávať nechce, pretože ma všetko bolí. A mala by som sa učiť.

Ale inak sa mám fajn:)


nedeľa, 5. januára 2014

Účelný minimalizmus vs. rárohy

Okrem iného 

som sa rozhodla

že:

vyhodím všetko, čo nepotrebujem/nepoužívam a urobím si poriadok vo veciach. A tak som začala písacími potrebami. Modrooká Líška si na doučko niekedy zvykne priniesť fixky. Alebo sú to zvýrazňovače? Nie som si istá, ale majú obal, aký mali detské fixy, keď som chodila na ZŠ. No vážne, kto ich dnes používa? Ja si sťažka prinesiem pero alebo pentelku. Hamba mi. V škole niekedy otravujem spolužiakov, aby mi požičali nejakú písaciu potrebu. Ich stuff potom končí u mňa a ak sa mi zapáči, nikdy ho nevrátim. Moja mánia zašla tak ďaleko, že mám doma milión modrých/čiernych pier. Z toho mnohé nepíšu alebo píšu zle, alebo ich farba ja divná, etc. A potom sú tu zvláštne kategórie farebných pier, zvýrazňovačov a skoro vypísaných strieborných/zlatých/cyklaménových centropenov, ktoré "určite raz použijem, napríklad keď budem písať menovky na vianočné darčeky." Určite to všetci poznáte. Jeden by neveril, že človek sapiens píšuci môže mať takéto problémy.


Do pozornosti dávam horný obrázok: 1. náplň do už neexistujúcich vysúvacích farbičiek, netuším kde je im koniec, nie som si dokonca ani vedomá, že by som niekedy vlastnila vysúvacie farbičky. 2. žltý zvýrazňovač s Disney princeznou z rozprávky Kráska a Zviera.

A mrzí ma, že ste si prečítali celý ničnehovoriaci odsek o perách, možno nabudúce napíšem o pérach, nie že by som ich v mojom krátkom živote postretla veľa, tě péro!

Bola som u Filmového. On sa ma stále pýta, čo ma inšpirovalo k čomu. Pýta sa to vždy po tom, ako mi pustí nejaký film, alebo po navštívení ľubovoľnej kultúrnej aktivity. Tak vám poviem, čo ma inšpirovalo a vyburcovalo k aktivite, ale pôjdem na to obkľukou. Ten muž má vo svojej izbe má asi 3 kusy nábytku, na uber (d)obrej posteli čierne návliečky, na stole počítač, v policiach knihy a starostlivo poukladané výtlačky Forbes, v kúte izby bežky a v druhom snowboard(?). A nič iné. Žiadne rárohy. Naproti tomu, já mám v mojej domácej izbe veľa blbostí. Všade sa povaľujú krémy na tvár (denný, nočný, očný), laky na nechty, obľúbené pohľadnice, zápisníky, obaly od žuvačiek, nabíjačky od rôznej elektroniky, fľaše s vodou, 2 kefy na vlasy, papiere, etc. V posteli som istú dobu mávala pero, až do jedného rána, keď ma skoro zabilo prepichnutím hrudného koša a zapichnutím sa medzi rebrá. Bola by to bolestínska smrť. V poličke mám vysoké semišové lodičky, ktoré si obujem asi 4 krát za rok, ale milujem ich a musím ich mať na očiach. A na parapetnej doske mám zlatočiernu kabelku. (Bože, kto potrebuje mať na okne kabelku??? Je so mnou niečo zle?) Ďalej tu visí lapač snov (ktorý mi lapá akurát tak spánok) a mnoho bižutérie, ktorá sa mi páči, ale nikdy ju nenosím, lebo mi prekáža v bežných denných činnostiach. Asi som divná, ale prekáža mi, keď zo mňa vytŕča niečo iné ako miniatúrne perlové náušnice. Toľko o rárohách. V bratislavskom byte tomu nie je inak. A vynásobte si to dvomi, lebo K. má tiež rada parádu. 

Teraz som sa už rozpísala, ale dostala som sa kam som chcela, a to k vete: Chce to radikálnu zmenu. Okrem toho, že si v letnom semestri odmietam založiť zápisník na každý jeblý predmet a budem mať len jeden zošitík si vyhradím spešl krabicu na kozmetiku a všetko čo mi netreba rozdám chudobným/odnesiem do spoločnej skrine na chodbe, muhahá. A prvým krokom bolo vyhodenie všetkého čo nepíše/nepotrebujem/nepoužívam/je gýčové. That´s it.

A to bol dlhý článok o tom, čo sa dalo napísať dvoma vetami. Alebo aj krátky príbeh o tom, ako som si ponechala len tie najnevyhnutnejšie písacie potreby, na ktoré už nepotrebujem čínsku škatuľku z Malajzie, ale môžem ich mať na stole medzi kozmetikou. To šedé čo vidíte je riasenka od Essence, stála asi 2 eurá, mám ju už pol roka a je super, robí dlhé a objemné riasy. And this is how I do it. Watch and learn! :)


V tomto článku boli použité produkty a značky.

štvrtok, 2. januára 2014

Silvo a iné wishlisty.

Ahoj 2014!

V tomto ruku sa budem viac smiať a nebudem sa brať príliš vážne.
Budem sa krásne obliekať a udržiavať si poriadok vo veciach.
Budem racionálna.
Nebudem negatívna a nenechám sa ovplyvňovať hormonálnou nestabilitou, insomniou a ľahtikárstvom. 
Nebudem spávať s mobilom pod vankúšom.
K mojim super vlasom sa budem správať nežne a pekne, tak ako si zaslúžia.
Kúpim si sexy pyžamo.
Budem si upratovať izbu.
Budem komentovať blogy a nie si ich len ukladať do priečinka a nadchýňať sa nimi.
Budem si kupovať menej blbostí. 
Nerozbijem ani jeden púder.
V lete vypadnem preč a nie že nie. 
Budem viac životaschopná.
Budem milá a konajúca dobré skutky. Budem šíriť dobrú náladu a pozitívno.
Budem menej teatrálna a nebudem sa správať odporne k Milému či trestať ho za veci minulé, pretože sú už minulé.
Budem lepšou priateľkou.

Nebudem si pestovať negatívnu náladu. Budem šíriť pozitívnu energiu.
Budem ľudom liezť na nervy svojou pozitívnou náladou. Budem mória.
Spoznám nových ľudí a prestanem odmietať akcie, na ktoré chodí mnoho neznámych osôb.
Ak sa zamilujem, nebudem sa správať ako asociálny debil. Budem sa správať normálne.
Budem tancovať salsu.
Kúpim si biele Conversy a dobre padnúce bledé džínsy s vysokým pásom.
Milovať sa v daždi, vonku.
Budem piť menej kávy a jesť menej sladkostí. 
Strávim viac času pohybom na čerstvom vzduchu.
Budem veľa chodiť do divadla.
Pozriem si veľa filmov.
Budem viac čítať.
A písať.


Do nového roka, nech vám kvitne vaša stoka.
Amen.