piatok, 21. marca 2014

Detoxikačné zápisky

Dnes to nebude epické. Rozhodla som sa totiž, že týždeň od 16. marca 2014 nebudem prijímať nič iné len ovocie, čistú vodu a bylinkové čaje. Dôvodom bola moja permanentná únava a úprimne, ani moja pleť na tom nebola najlepšie. Pristúpila som teda k vážnemu kroku a zakázala som kávu, čokoládu, mäso a alkohol. Rozhodla som sa, že sa vzdám všetkých nerestí a po týždni sa snáď budem cítiť lepšie a sviežejšie. Och, netušila som, akú pascu som na seba ušila a ako to vydržím, ale podarilo sa! (A prosím, nekričte po mne, že v ovocí sú sacharidy a bla bla, pretože schudnúť nebol môj cieľ.)



Nedeľa večer.
Kúpila som si 10 stredne veľkých pomarančov, 6 kiwi, 4 banány a 3 litre 100%nej ovocnej šťavy. Už nikdy nepôjdem nakupovať do Mojej samošky, pretože ceny pri pokladni sa nezhodujú s cenami v regáloch a je tam nesympatický personál. Moja Samoška, fuck you, ešte aj tvoj názov je metrošský. Ale o tom inokedy. Prišla som domov a mala som chuť na čokoládu. Tušila som, že v karisbloku mám asi dva pásiky Milky Oreo, ktorú som si šetrila na horšie časy. V skutočnosti to boli necelé štyri pásiky.... tak som ich bohapusto zožrala, umyla si zuby a išla som spať (čo bol vlastne môj prvý a jediný poklesok).

Pondelok.
Keď bývate sami, i.e. bez rodičov, ste zodpovední za to či/čo jete, nákupy si vláčite sami a slepačiu polievku vám tiež nikto nepríde navariť. Výhodou však je, že väčšinou sa vo vašom obydlí nenachádza kredenc/špajza plná nevyčerpateľných zásob ilegálnych pôžitkov, akými sú cereálie, granko, megabalenie čokolád KitKat a podobne. Myslím, že všetci vieme, o čom je reč. No ale keď žijete samostatne, pravidlo čo nekúpiš - to nemáš sa uplatňuje v praxi. A to je pri detoxikačnej kúre veľká výhoda. Nakrájala som si banán, kiwi, jahody a pomaranč. Po tomto fotogenickom jedle som sa cítila zdravo a sviežo a mala som pocit, že aj moje líca žiaria, hoci za tým stál pravdepodobne púder. Každopádne, v pondelok všetko prebiehalo ako po masle a potom mi Drak v podobe spolužiačky položil otázku: "Kikaa? Čo robíš večer? Príď do Mlynskej!" Slovo dalo slovo, nalomila ma a jedno víno sa stretlo s druhým. Ale víno je hrozno, však?



Utorok.
Mám rada utorky, pretože netreba vstávať do školy. Keď som sa teda v bezbožnej hodine vykotúľala z postele, moje kroky viedli k rieke, kde som potešila moje telo 40-minútovým behom, po ktorom som sa cítila ako znovuzrodená. Myslím si, že k detoxu by mala patriť aj masáž chodidiel, chrbta, pokožky hlavy a vôbec - celého tela.

Streda.
Raňajkovala som asi o jedenástej, pričom som bola na nohách od siedmej, ale to vôbec nevadilo. Ráno (o 6, 7, 8) som vždy rada, že vôbec dýcham a absolútne nemám chuť na nejaké veľké jedlá, napokon, jahody mi poskytujú dostatočné uspokojenie. Dnes ma drak pokúšal opäť, ale odolala som. Malá výhra. 

Štvrtok.
Detox som dodržiava poctivo, Drak spal, dokonca som zjedla 2 avokáda pokvapkané citrónom, no môj spirit by som zapredala za tanier cestovín so syrom. O ražniči, pečenom kurati alebo štrúdli ani nehovorím. A ak by ste predo mňa postavili cheesecake?! Myslím, že som dospela do štádia nirvány. Moje telo nedostáva svoju dávku a ja začínam vidieť nosorožcov jednorožcov. Kde je minulotýždňový týždeň a McWrap a chai latte? Kde je víno o desiatej ráno? Vegáni, vegetariáni a iní alternatívni ľudia, vysoko vás obdivujem a snímam pomyselný klobúk. Ja by som nedokázala žiť na výhonkoch, sóji a zrejúcich syroch. Do môjho života patrí slanina, pečené kura, chérie paradajky, chlieb a veľa kvalitnej kávy.


Piatok.
Začalo to na chate, web kamera, občasné návštevy... nevinne: pomarančom a jogurtom. No popoludní prišiel Drak a ja som mu s radosťou podľahla. Tentokrát nie alkoholu, ale tráve (tej na zemi, vy nezmari:), káve, croissantu, Nutelle, McWrapu a Cole. Momentálne tu spokojne sedím s plným bruškom a je mi dobre. Hreje ma tartanová košeľa a mám obuté nové conversy. A cítim sa dobre, myslím, že niekedy nabudúce vyskúšam ryžovú kúru a možno sa raz zvládnem postiť 40 dní ako Mojžiš na púšti.



Conclusion.
Nakoľko netuším, koľko vážim, neviem vám povedať, či som počas uplynulých dní schudla. Pocitovo mi je stále rovnako, ale ako sa vie, ja necítim rozdiel medzi 43 a 52. Viem, že ak by som chcela, aby sa môj organizmus detoxikoval kompletne, museli by odísť všetky škodliviny a to by si pýtalo aspoň 30 dní pôstu. Ale nehnevajte sa, ja som gurmán a ľúbim kávu, víno a jedlo, mesiac by som fakt nedala:)

Čo vy a detoxikačné kúry, diéty, vegetariánstvo?

štvrtok, 13. marca 2014

Čokoládové srdiečka, víly, dúhy, transparentné jednorožce, etc.


Čo zbožňujem najviac, je posedávanie na zemi a kochanie sa krásou sveta. A presne taký deň nastal v stredu. V to dopoludnie som si totiž prvýkrát vyzliekla môj zelený leopardí kabát (znie to horšie, než je objektívna skutočnosť) a bola vonku len v tričku. Slnko hrialo moje starecké kosti a dokonca mi bolo chvíľu príliš teplo, z čoho vyúsťuje veta, ktorú si teraz v hlave vravím nadšeným hlasom: Jar je tu, milí a ľúbezní. Zima bola milosrdná, a neviem ako vám, no mne teplo chýbalo ako slnko hviezdam za svitania. Aká márnivosť je povaľovanie sa v kaviarni, keď sa dá ísť na piknik! Jar je podľa mňa plná radosti a nesie na chrbte backpack, v ktorom si ticho a vzrušene ležia šťastné milôstky. Medzi ne patrí káva so sebou s bohatou penou a čokoládovou posýpkou a samozrejme kvalitná čokoládová zmrzlina v tégliku.

Naše najväčšie highlighty sa skrývajú v poetike bežných vecí. V tom, ako sa vieme nahnevať na celý svet, tak veľmi, že cítime tlak v hlave, slabosť v kolenách a slzy v kútikoch očí. A potom odpustiť. Ako keď sa zahalíte do červených šiat, cítite zamilovanosť do života a vzrušujúcich ľudí v ňom, rozšafne odhodíte topánky uprostred námestia a viete, že ak sa svet skončí v tom momente, umriete šťastní. Šialené pocity sú zrejme tým, čo budeme milovať, aj keď už nebudeme mladí a pekní.  Sú svetlom života, v ktorom naše vyčerpané bytosti žiaria ako najcennejší diamant.

Až umriem raz, nech je to v máji,
bo v máji umrieť je len sen.

nedeľa, 9. marca 2014

Prečo sú nedele dobrom, ktoré chcete

Carmen, Carmen, staying up till morning
only 17, but she walks the streets so mean
It's alarming truly how disarming you can be
eating soft ice cream, Coney Island queen

Nedele sú dobré predovšetkým kvôli tomu, lebo sa nedělá. Smiem sa váľať v posteli, piť najsilnejšiu kávu, takzvaný čierny zabijak, urobiť si peeling na telo, masku na vlasy, na pleť a zafarbiť si obočie (moja obľúbená činnosť). Najťažším rozhodnutím dnešného dňa bude vybrať si, či chcem červené, biele alebo citrónovožlté conversy. Budú to moje prvé značkové číňany, mimochodom, a moje srdce sa prikláňa k tým bielym ako sneh, z čoho vyplýva, že budem musieť prehodnotiť moje chodenie poza bučky a posedávanie na tráve. (Joj, ale aj vy sa tak tešíte na deň, keď sa bude dať prvýkrát sedieť na zemi bez strachu, že chytíte vlka? Ja som prírodný človek telom aj dušou.)

Neverím, že je len nedeľa a ja som pripravená do školy aj na všetky doučká, ktoré ma tento týždeň čakajú. Je to skoro, akoby sa vo vzduchu vznášala párty! Na čo sa teším najviac, je konverzácia s pánom M.K. Od istej doby si namiesto brusnicového džúsu vždy objednáva dva dcl bieleho vína (aké nudné!) a potom mu to rozpráva samé. Vždy sa dozviem zaujímavosti o ňom, o jeho práci a o jeho frajerke a stále sa v duchu smejem, keď hovoríme o háklivých témach a on pri kompromitujúcich slovách stíši hlas a pozerá sa do zeme, prípadne okolo seba, či ho niekto nepočuje. Medzi kompromitujúce slová patria napríklad tieto: politik, voľby, závislosť, homosexualita, drogy, tučný. Každý máme svoju temnú skrinku, o ktorej sa hanbíme hovoriť, nie je tak? Ja vždy šepkám, keď mužovi/mame/ocinovi hovorím, že som si kúpila nové topánky/pančuchy/podkolienky/kabátec.

Čo vaše temné skrinky a slová, ktoré nevyslovujete?


Baby's all dressed up with nowhere to go
that's the little story of the girl you know
Relying on the kindness of strangers, tying cherry knots
smilling, doing party favours
Put your red dress on, put your lipstick on
sing your song, now the camera's on

sobota, 8. marca 2014

Ženy (víno, zpěv)

Som oficiálne kripel. Celý deň ležím v posteli, konzumujem toffifee a pijem silný zázvorový čaj. Najprospešnejší akt, ktorú som dnes vykonala, bola horúca sprcha a použitie kávového sprchového gélu z Yves Rocher. Som presvedčená, že sviatok žien by mal byť aspoň raz za mesiac a mal by sa celebrovať nežným a bohumilým spôsobom. V ten deň by sa príliš nepracovalo, naopak, povinne by sa nakupovalo cez net a povaľovalo sa v kaviarňach a vinárňach. Všetci by nosili pekné klobúky so širokou strieškou a/alebo mašľami. Ak by som mala neobmedzený budget, kúpila by som si farebný prsteň z Frey Wille; ale nemám, navyše v tomto momente už príliš strácam kontext a nepáčim sa si, mám sakra zlý flow.

Nebol dobrý nápad odložiť ručne pletený červený šál a prechádzať sa bez pančúch. Čo som si vlastne myslela? Bola som nezodpovedná, to je isté. Ťažko sa mi dýcha a v hlave mi hučí ako po ťažkej párty. V piatok sa mi snívali šialenosti a nadránom som sa zobudila na to, že som ležmo narazila do steny. Neverili by ste, aké je komplikované existovať s narazeným zápästím, ktoré bolí pri každom pohybe, dokonca i pri dotýkaní sa citlivej klávesnice môjho snehobieleho laptopu. Au.

Chcem už byť zdravá a ísť si zabehať, predávkovať sa endorfínmi a, samozrejme, vitamínom D. Teším sa na leto, mám chuť povedať lietko a mám veľké plány, pri ktorých je mi Pinterest znôškou inšpirácie. Ak budú miesta, ktoré chcem navštíviť skutočne také krásne, ostanem tam a začnem písať cestovateľský blog, resp. blog o tom, ako spokojne si môže jeden nažívať, keď nemá na robote nič iné, lež pitie vína a povaľovanie sa pri zelenom bazéne medzi ihličnanmi. 

Túžim si do vlasov vpliesť pestré kvety, tancovať v záhrade v tom najjasnejšom svite mesiaca a vnímať realitu intenzívnejšie v opojení sladkým omamným vánkom. Dnes som v skrini našla môj milovaný lolitovský cropped top so štvorslístkami a môj deň sa zaraz rozžiaril. Neviem sa dočkať sukní zo vzdušných materiálov a tričiek nad pupok a pieh vo výstrihu. A svetrov so srdcom vystihnutým na chrbte. Dovolím slnku opáliť ma a potom si odstrihnem spomienky aj vlasy nad plecia. A vyrobím si ofinu a prefarbím sa na blond ako Rita Ora a môj život nadobudne nový rozmer.

sobota, 1. marca 2014

Fragile

Hej, ozaj, už je marec. A čítali ste už Sama Marca? Ja som sa ním prelúskala dakedy cez skúškové a hoci som 80% času čítania nechápala, prečo je okolo neho taký hype, nakoniec sa mi kniha zapáčila, pretože presne vystihol tú ponurú atmosféru, ktorá prevláda v živote väčšiny mladých ľudí nevediacich, čo so sebou; a myslím, že keď raz budem mať deti, dám im ju prečítať. Lebo je lepšie prečítať si zaujímavý príbeh v knihe ako počúvať odborné PPT prednášky o tom, že pichať si marihuanu je rovnaké zlo ako sypať kokaín.

Včera som sa pri poslednom pive zadívala dolu na špičky mojich topánok. Boli v pohode, čierne, čisté a správne matné, ale napadlo mi, že by som si mohla kúpiť nejaký ochranný prostriedok na koženku, viete, taký ten, čo sa vám stále snažia nanútiť v obchode pri kúpe akejkoľvek obuvi. (Nikdy si ho nekupujem, lebo som žgrloš, radšej na tieto účely používam Niveu alebo nič. A vy? Ste poctivci alebo alternatívni?)

Keď som bola malá, môj dedko vravieval, že džentlmeni a vojaci majú vždy dokonale čisté a vyleštené topánky. Tak som sa skúsila pozrieť na topánky mužov, ktorí istým spôsobom participovali v mojom platonickom životíku. Vždy som si ich všímala a prišla som na to, že sa mi mužské topánky nepáčia. Absolútne žiadne a najhoršie sú tie s krokodílom. Tenisky sú nechutné, možno dokonca horšie, ako typická pevná bezpohlavná obuv, ktorú nosí väčšina mužov od 16 do 50 rokov, ktorú nechcem na mojom blogu opísať, lebo sa mi vnútorne prieči. Muž, ktorého z nepochopiteľného dôvodu ľúbim alebo niečo podobné, nosí topánky do absolútneho zodratia. A ak by som mala opísať jeho vidlácke nohavice, tak by ste si pomysleli, že som sa nadobro pomiatla, preto to neurobím.


Mám najlepšie nové tenisky. Po tom, ako som si dnes ráno zabehla po svoju dávku endorfínov, som sa usalašila na lavičke pri Dunajkovi a dívala som sa na trblietavú vodu, ktorá dokonca chvíľku vyzerala byť čistá. Prišla som na to, že keď svieti slnko, všetko je krajšie. Človek môže nosiť rozopnutý kabát, vo vzduchu cítiť jar a vtáčiky spievajú. Moja nálada je vtedy expanzívna, pretože mi najprv myká kútikmi úst a potom sa moja tvár rozdelí na dve horizontálne polovice. Stále mi v tej chvíli napadne španielske un buen humor, čo znamená dobrá nálada, ale mne sa tam páči to slovo humor. Lebo viete, ja sama o sebe nie som veľmi humorná a neviem ani hovoriť vtipy, no čo tam po tom.

A chcela som sa vám ukázať s mojimi novými vlasmi. Stále keď sa zbadám v zrkadle, tak nechápem, že som to ja, lebo sú také tmavé, iné. Ale nie zlé, či?

Inak som nešťastne zamilovaná, ale už som veľká a už ma nerozhodia veci, ktoré ma zvykli iritovať, keď som mala osemnásť. Radšej sa stiahnem a budem milovať veci. Cítim, ako som sa všeobecne zmenila, a myslím tým to, že už nemíňam energiu na stres, negatívne pocity a hnev. Snažím sa byť milá k druhým ľuďom a starať sa o svoje zdravie, lebo láska je prepychová vec, ale zdravie si za ňu nekoupíš.

Inak, nezdá sa vám, že si niekedy príliš pripúšťame názory druhých? Nechávame sa ovplyvniť najmenšími poznámkami od často bezvýznamných ľudí a potom sa nad nimi zamýšľame a bránia nám v slobodnom raste, lebo sme v kŕči a prestávame si veriť. Pritom diss človek zažíva každý deň. Napríklad ja od maminy za obočie, od babky za to, že nosím celý deň staré pyžamo, nejaký anonym mi hovorí, že píšem ako ženy od Evity, alebo kamarát mi minule povedal, že som nepríťažlivá, Filharmonista zas svojho času stále mrmlal, že rozprávam príliš nahlas. Možno tí ľudia majú v niečom pravdu, a čo? Mám trochu iné ideály a preferencie ako oni, čo ma nerobí menej kvalitným človekom. Neviem kedy nastala doba, keď som si všetko prestala pripúšťať k srdcu a nasadila bitch face. Nevravím teraz, že sebakritika je zlá, ale treba si určiť hranicu a vedieť, že čo je veľa, to je veľa. Ale úprimne, nechápem, prečo sa niekto takto správa, keď vie, že to môže druhému človeku ublížiť. Musí mať veľmi plytké myslenie a chudobný život, keď plytvá energiou na šírenie zlých vibrácii. Ja len... že karma.

Minule som sa s maminou rozprávala o ľuďoch, o ktorých si myslím, že sú divní a ona mi povedala, že sa mám krotiť a že aj oni si o mne určite myslia niečo obdobné. A fakt. Asi robím dosť divných vecí, drámu, všetko prežívam, občas sa samo-utrápim a tak. Potom vždy vleziem do postele a urobím zo seba zámotok, pričom si nechám len malý otvor na dýchanie. Navyše, mám neodpustiteľne veľké obočie, nosím pyžamo namiesto teplákov, píšem o vzťahoch a elektrizujú mi vlasy. Ale myslím, že každý máme taký svoj batoh, v ktorom si nesieme minulé udalosti, ktoré nás ovplyvnili a dostali tam, kde sme. A každý sa občas potrebuje schúliť. Ale nemalo by to byť často. Stačí raz za mesiac.

Bože, po tom, ako som si prečítala vyššie riadky, sa cítim taká krehká a odhalená. Zistila som, že keď mám siahodlhý zoznam povinností, tak moja grafománia nadobúda megalomanské rozmery. Dúfam, že tie informácie nikdy nebudú použité proti mne :D A mám chuť urobiť nejaký zaujímavý tag, viete o niečom? Možno by som aj natočila video ako vypijem na ex pol litra horúcej čokolády alebo si do úst napchám 100 gramovú Milku. :D 

Mám niekoľko otázok:

Je pre vás dôležité, ako vyzeráte pri športe?
Aký máte názor na mužské topánky? 

a dve bonusové:

Kam zmizli ideály? 
Existuje ešte skutočná láska?