pondelok, 29. decembra 2014

I can fly



Zas ten čas, keď majú ľudia možnosť začať odznova. Čítala som radu v babkinom lunárnom kalendári, že predsavzatia si máme dávať v pozitívnom duchu, to jest nie že: Nebudem fajčiť. ale: Budem menej fajčiť. Možno je teraz na mieste, aby som si povedala, že si vlasy budem česať jemnejšie, budem piť menej vína, začnem nosiť čiapku, nebudem odkladať stretnutia s ľuďmi, budem chodiť spávať skôr a všeličo iné, ale neviem, či by ma to urobilo spokojnejšou.... Okrem toho, svet musí byť v istej rovnováhe, nemôže byť všetko doko. :D 

Takto to bude lepšie: v roku 2015 urobím všetko preto, aby som napísala najlepšiu bakalárku, užila si naplno Slovinsko, zoštátnicovala a naučila sa lietať. 
Okrem toho chcem možno brigádovať v kaviarni, chápete, robiť niečo iné než učenie, a vypiť tri litre karamelového latté za deň. 
Kúpiť si nízke kožené topánky, hodvábnu košeľu a dať si raz za týždeň jeden raw deň, napríklad utorok alebo stredu. 
Taktiež si chcem dopriať nejaký mega výlet v lete, Paríž insolite napríklad.
A chcem úzku koženú sukňu, v ktorej vyniknú moje slovanské boky, aha, takútu:




A chcela by som byť zdravá a možno začať chodiť pravidelne plávať či na tie smiešne trampolíny. Ale na tie by som musela zohnať niekoho, kto by so mnou šiel, lebo s mojím telom v lacnom športovom odeve sa trochu hanbím ísť sama medzi vytuningované krásky, tak kto sa hlási? :D

No ale k tým predsavzatiam a bilanciám. Čo by ste chceli v budúcom roku dosiahnuť, urobiť vy?

Inak ja robím sumarizáciu vždy na narodky, takže je tu.

streda, 24. decembra 2014

V meste je kľud, nerozbi tú hranicu...


Vianoce u Chériovcov sú o vôni ihličia a malých prekvapeniach. Sú o varenom víne, ktoré robím najlepšie, o mojich najčokoládovejších muffinoch, o Snowborďákoch, na ktorých sa dívame z postele, tak ako každý rok o tomto čase. Sú o tom, že sa rodičia trikrát za deň samonaserú, pohádajú a udobria. Sú o neskutočnom množstve sladkostí, ktoré ani nepotrebujeme. Pri štedrovečernom stole zakaždým niekto niečo omylom rozleje.

Zatiaľ, čo v Bratislave sme si dávali darčeky pod fikusom, doma máme už od nedele živú jedličku z našej záhrady. Beztak by sme ju museli vyrúbať, pretože pri víchriciach hrozilo, že skončí zapichnutá v našom okne. Spojili sme nevyhnutné s príjemným, takže tu nechcem žiadnu onaniu od ekofašistov.

Vianoce sú tradičná videorozprávka odo mňa pre Filmového a kreatívna obrázková kniha o roku 2014 od neho pre mňa. Dívali sme sa na seba len opatrne, kútikmi očí, mala som moje najhoršie domáce tepláky a časom sme sa priblížili a uzavreli mier. Dostala som i knižočku od Beneho - Slovenčina pre samoukov. 

A mám želanie. Vlastne dve. Nie je to nič materiálne, obe sú dôležité a ak sa mi splnia, budem úplne najšťastnejším dievčaťom na svete. Samozrejme, na oboch musím pracovať, ale závisia aj od šťastia a iných okolností, takže si môžem pri rannej káve rapovať... Mnou pripravený šalát už odpočíva a sviečky horia. Škvŕka mi v brušku, už sa teším na dobrú večeru a kapra.

A keď dnes pod stromom nenájdeš to, čo si mala vo wishliste,
znamená to, že si sa chovala jak dilina, protože jsi dilina? :)








Sedíme v tých parkoch a je tma, mesto spí a víno sa míňa, život nás míňa, šťastie nás minulo. Snažíme sa hľadieť vpred, tam, kde svietia výklady, je tam tisíc farieb, všetko krásne. Svet je za sklom, to sklo je tá hranica, len ho nerozbi, chalan, bacha, spustíš alarm a privoláš svetlá, oživíš svet. Vo vačku pár centov a cigariet, to sklo je ta hranica, ten svet a my, mesto spí a sny nás prepadli. Dlane suché a päste horia, v meste je kľud, nerozbi tú hranicu.

nedeľa, 14. decembra 2014

Čas vianočný :)



Všetky girlandy, wishlisty, svetielka, ktoré nás obklopujú už nejeden týždeň, sú síce krásne a čarovné, ale trochu sa mi zdá, akoby sme zabúdali na to, o čo vlastne ide. Nechcem moralizovať či čo, ale advent by mal byť pokojným obdobím, keď sa snažíme byť lepšími, umiernenejšími, sústrediť sa na to, čo je v nás a nemyslieť len na pozlátko.

Nevravím, že som nejaký askét, hohohó, rada si doprajem všakovaké pekné veci a potešenia, avšak Vianoce sú pre mňa sviatkom skromnosti, veď aj malý Ježiš prišiel na svet v jasliach. Na túto tému napísala pred pár dňami zaujímavý článok Miroslava, ktorá si so svojou rodinou nedáva žiadne darčeky. 

Nemyslím si, že tento prístup je pre každého, (napríklad moje budúce deti by som nechcela ochudobniť od toho čara, že príde Ježiško), ale zdá sa mi trochu žiaľne, keď vidím, akoby každý chcel svojmu partnerovi kúpiť čo najdrahší darček a navzájom sa mnohí takmer pretekajú v tom, kto od rodičov dostane viac čo najdrahších vecí. Pretože to trochu zaváňa darovaním z povinnosti, nie preto, že by sme skutočne chceli druhého potešiť. A to naozaj nie je láska. Vrcholom je, ak si niekto vezme pôžičku len preto, aby mohol nakúpiť mnoho darčekov pod strom...

Napríklad, mne sa veľmi páči, ak ma niekto obdaruje preto, lebo chce. Ak ma mamina vezme do obchodu a nakúpi mi zásobu rôznych ponožiek a daruje mi svoj vintage taliansky sveter či biele džínsy, alebo ak ma KathyT prekvapí nejakou drobnosťou, ako napríklad voňavými šípkami, či ak sa s M. len tak túlame a stiahne ma do čokoládovne na chutnú pralinku, alebo mi spontánne kúpi knihu, po ktorej pokukujem. 

Na Vianoce nikdy nedostávam drahé darčeky, pretože mám pomerne štedrých rodičov po celý rok a zrejme by som sa cítila veľmi hlúpo, ak by som od nich pod stromček žiadala iPhone, Mac či kabelku M. Kors. Napríklad minulý rok som dostala šitie, červené šaty a nejaké ponožky a bola som celá šťastná. Tento rok dostanem zrejme len jednu vec, ktorú potrebujem, už dlho po nej pokukujem, budem z nej veľmi šťastná a budem ju využívať veľmi dlho. Cením si však tie dni, ktoré strávim doma, pečieme medovníky, dívame sa spolu na vianočné filmy, rozprávame sa...

Myslím, že ak raz budem bohatá, sama si kúpim všetko, po čom túžim. Možno sem aj hodím nejaký zoznam vecí, do ktorých chcem v blízkej dobe investovať, hoci neviem, či by to niekoho zaujímalo. Dajte vedieť.

A čo vy? Máte už vianočné pocity? A myslíte, že nasneží aj v dolinách? (Mohlo by...)
Ak by som sa nedívala do kalendára, takmer by som neverila, že o 10 dní je to tu :)