piatok, 11. decembra 2015

Dobré to je.

Jablká, z ktorých sme vydlabali jaderník, naplníme zmesou granoly, domáceho medu a nasekaných orechov, lieskových aj vlašských. Posypeme škoricou a necháme piecť v rúre na primeranej teplote asi tridsať minút. Podávame horúce s večernou kávou s kvapkou horúcej bielej čokolády, ktorá chutí ako oriešok, ako fialové milovanie, ako ďaleké ranné zory o ktorých len tušíme (pretože sme v mliečnej hmle a nevidíme ani na oproti stojacu budovu), ako pocit po dobre vykonanej práci, ako vedomie, že si môžeme vychutnať vzácne chvíle ničnerobenia. Vydávame sa na spoločné dobrodružstvo ktoré musí byť dobré, lebo už len slovo dobro je základom činnosti, na ktorú sa chystáme. Kŕmime strážneho bernardína s veľkou tlamou, ruka v ruke sa nakláňame do výkladu so štýlovými zápisníkmi a nad témou debaty pred spaním nepremýšľame, slová plynú tak ako myšlienky. Lámeme si jazyky na ťažko vysloviteľných slovách. Stojíme pri sebe v dobrom i zlom, lebo sa to oplatí, lebo tak je to fajn.








streda, 26. augusta 2015

Spolubidlá vol. 5


Dvojlabuťové narodeniny som oslávila pracovne, bez torty, ale za to s flambovanými banánmi bez flambovania a ananásovo-kokosovým drinkom. Veru, veci sa menia. Prvýkrát cítim, že vytáram domov na mieste, ktoré je naše, pretože už nie sme jeden u druhého na návšteve a nekladieme viac otázku "k Tebe alebo ku mne?". Je to pravá minimalistická výzva, nakoľko mám len štender a minimum úložného priestoru. Učím sa robiť granolu, spoznávam rozdiely medzi ciabattou, foccaciu a demibarrou a plánujem(e) pestovať vlastné bylinky, takže asi čakajte posty o tom, ako kultivovať bazalku, pažítku či medovku.

Keď hľadáte byt s perfektným mužom, je logické, že to musí byť perfektné miesto. A hoci som už spolubývala s osobami opačného rodu, vždy to boli hovadá a bolo to celé zlé, teraz to bude iné. Je to iné, lebo toto spolubidlo je môj chlap a som zaľúbená, jedno s druhým, veci sa majú tak jak sa majú, veď to poznáte. (Jasné, pár dní pred veľkým sťahovaním názorov mi srdce zvierala úzkosť, že bude nechávať pokrčenú mokrú osušku, nosiť si jedlo do postele či púšťať celý deň romantické balady, pretože mi ich chce pustiť všetky, ale bola som ochotná toto riziko podstúpiť za účelom lásky a mieru a tiež preto, že je strašne vtipný, vie sa obracať v kuchyni, vyzerá ako boh vína, rád slúži a tancuje mi.) Verím teda, že tu už nebudú žiadne hejty, (ibaže by boli). Ak by chýbala dráma, nejakú zabezpečím, poznáme sa. :)

V deň, keď sme prvýkrát prišli do nášho bytu, bolo vonku 40 stupňov a človek sa potil pri každom pohybe, nevraviac o tom, že sme pol dňa deratizovali. Ešte v ten večer sa strhla búrka, krúpy, blesky, hromy, koniec sveta, doprava v hlavnom meste kolabovala :) Premočení do posledného vlásku vracali sme sa domov našou folklórnou perinou a inými doplnkami pod pazuchou, tašky zarezané do dlaní a kráčajúc cez cestu sme sa brodili po členky vo vode valiacej sa ulicou. Búrka bola celú noc a aj tú ďalšiu, v ten týždeň ich prišlo ešte niekoľko. Asimilujem sa búrkam, asi milujem búrky.


pondelok, 20. júla 2015

Status naturalis



V lete sa nosia len biele tričká, košele a veľké šaty v jednom kuse, vlasy vo vysokom účese odhaľúcom krk a namiesto šperkov metalické tetovania z ebay. Leto vonia ako levanduľa, slivky, kokosový olej. Je tak trochu roztečené a lepkavé ako zmrzlina, ale ten pocit horúčavy na pokožke je skvelý (ak nerátame prepotený chrbát a krk). V lete páli betón a beda vám, ak máte na topánkach tenké podrážky. Beda vám tiež, ak chcete len existovať, je vám totiž osudným zamilovať sa do príjemností.

Aj vy si myslíte, že "teplo pri mori je iné"? Tento rok mi veľmi chýba. Ale vážení, letím do Paríža a to je príma.

Užívate si viac, keď ostanete posledné hore a všade je ticho a tma, alebo keď ráno vstanete a všetci ešte spia?
Dáte si radšej limču alebo kofolu?
Ak smoothie, tak zelen(inov)ý alebo ovocný?
Zmrzlinu alebo sorbet?
Opaľovací krém, sprej či olej?

nedeľa, 12. júla 2015

Why won't you come on over, Valerie?

(Všimla som si, že veľa blogov, ktoré som rada čítala, prestali byť aktívne a zapadli prachom... Ako protipól vznikli zbytočné domény o nepotrebných veciach, povrchnostiach bez štipky kreativity, hlavne, že všetci majú uniformnú obuv za 200 eur. Vlastne ma trochu desila tá fixovanosť ľudí na svoj zovňajšok. Teda aj ja sa s vami môžem podeliť o mojich zlepšovákoch, ale nebudem predsa v každom poste riešiť výzor a a krásu. Vlastne som len chcela povedať, že asi pred mesiacom som v jednej sekcii na Urban Markete videla pozliepané časti kartónovej krabice s otvormi, cez ktoré bol navlečený špagát a toto dielo bolo predávané ako taška. Ale život by nemal byť o tom, čo máme na sebe, koľko máme spoluprác s planými firmami, koľko značkových paletiek očných tieňov škrečkujeme v IKEA črepníkoch.)

Dlho som sem nepísala, pretože som si radšej myšlienky nechávala pre seba a boli to veru veľmi zmätené myšlienky. Posledné mesiace boli vcelku náročné, pretože všetko, čo sa mi mohlo pokaziť, sa aj pokazilo. A viete, čo ostane po tom, ako sa skončí všetko, vďaka čomu sme sa cítili takí živí a takí mŕtvi? Čistá láska... alebo uvedomenie si, že je všetko stratené a že nič na tomto svete nedáva zmysel. Niekedy veci skrátka prichádzajú vtedy, keď už o ne nestojíme, keď sme už dávno mysľou preč.

Cítiac, že mám dušu nomáda a na tomto svete nie je nič a nikto, bez koho by som si nevedela predstaviť svet, tušila som, že je hrozne smutné, keď nevidíte v ničom zmysel. Nechať odísť všetky lásky, všetkých priateľov, nevediac, či to všetko vôbec bolo reálne, cítiť také prázdno, že neviem, o čo vlastne ide, kam to celé smeruje a čo chcem, či vôbec niečo chcem, boli myšlienky okupujúce moje dni. Cítila som sa veľmi osamelo a stiesnene ako v toaletách vo Foxforde, ale zároveň som nemala chuť s niekým sa rozprávať, niekomu napísať a zavolať ho von, pretože sa mi nechcelo vysvetľovať, prečo sa cítim tak zbytočne a márne. Obdobie, ktoré už nie je len o tom, že robíte machra pred divadlom a môžete slobodne vravieť o svojich túžbach a snoch, ale keď už musíte podnikať reálne kroky a dosahovať reálne výsledky. Ale ako, keď vaše sny sa navzájom negovali?


Ale viete, ako sa vraví - človeče, pomôž si, aj Boh ti pomôže. Nejak som pookriala, prečítala pár múdrych kníh a tak mám teraz plán A, B aj Zet. Takže čo? Udržiavam sa v dobrej nálade a naozaj platí, že čo vyžarujeme, to priťahujeme. Niekedy je dobré netlačiť na pílu a dobré veci začnú prichádzať samé. Ešte pred mesiacom by mi každý motivačný speech liezol na nervy. No naozaj si treba upratať v skrini, knihách, počítači i vzťahoch, aby prišiel nový vzduch. Staré veci ma mátajú menej ako kedykoľvek predtým. Niekedy stačí urobiť krok do neznáma, skúsiť to, čoho sme sa tak veľmi báli, a ukáže sa, že drak vôbec nebol taký nebezpečný, ako sme si mysleli...

Je to skrátka číre šťastie a viem, že tu nemusí byť navždy, preto si ho chcem vážiť... a starať sa a objímať a ľúbiť, veľmi ľúbiť.

sobota, 4. apríla 2015

Diary of Chérie, vol. 7

https://www.behance.net/gallery/21719449/Sexual-orgasms-110

Ostrihala som si vlasy o dobrých 10 centi, nožnicami na papier a tak to aj vyzerá. Chodím po svete s hlúpym krivým účesom a tmavým rúžom. Všetko, čo bolo ešte v januári, sa zdá byť len vzialeným snom. Bolo to vôbec?

Občas stále bojujem so záchvatmi paniky, nezmyselného strachu a nechuťou existovať, ale už sa tie pocity učím prijať. Občas som smutná, pretože som chorá a pretože ma stále bolia všetky minulé odmietnutia. V tých chvíľach nenachádzam nič, čím by som si ešte ešte mohla vypáliť mozog, aby to celé na chvíľu bolelo menej. Na jednej strane najabsurdnejšie je, že neexistuje racionálny dôvod, pre ktorý by som si mohla ospravedlniť tie nešťastné pocity. Na druhej strane viem, že život je ako hojdačka a sebaľútosť ešte nikoho nikam nepriviedla. Každý občas musí predstierať, že je normálny, lebo rozhodené hladiny hormónov si z nás robia loutky. Pokoj v stresujúcom období hľadám v rannej joge, čítaní poézie a litroch kávy.Už chcem, aby bola jar a aby sa dalo celé večery posedávať na priedomí...

Ďalšou novinkou je to, že som zaľúbená a ľúbená. Láska má cyklaménovú farbu, ktorú dopĺňajú fialové a žlté podtóny, divo kontrastujúce s čiernou. Priala by som byť arabskou princeznou a lietať, ale že veľa, stále a ďaleko a ešte... Chcela by som sa tiež zobúdzať vedľa modrookého každý deň a otvoriť si spolu epickú zemiačkáreň a mať veľa detí. Ale nedá sa všetko asi. No povedzte, môže si človek plánovať život na inom kontinente, keď je šialene zamilovaný?

streda, 18. marca 2015

Taliansko


O tom, že je Itália krásna, snáď netreba polemizovať. Jedna z vecí, ktoré najviac na tomto svete milujem, je ísť na výlet a tri dni v Trieste boli v tomto smere famózne. Slnko svietilo, káva v na terasách pouličných kaviarní chutila, moje bruško bolo spokojné a plné dobrého jedla a oči sa kochali krásami mesta. Talianky boli vysoké na podpätkoch a muži malí a štýloví. Ak pôjdete do tohto malebného prístavného mesta, nájdite si ubytko úplne v centre. Ochutnajte zmrzku v Jazzin a Gangemi, (ja som skúsila príchute mascarpone, pistácia a lesné ovocie), choďte na zdravý obed do Genuino a na večeru si dajte pastu či pizzu a prosseco. A choďte si pozrieť zámok Miramare. :)

Na akom výlete ste naposledy boli vy, alebo kam sa chystáte? :)













utorok, 10. marca 2015

Slovenia

Toto je malá fotoreportáž o tom, ako som sa do Ljubljany študovať vybrala. Keď som si dakedy v novembri písala motivačný list, bola som veľká hrdinka a zdalo sa mi to ako skvelý nápad. Keď som si v januári uvedomila, že musím do polovice apríla napísať bakalárku, už som to nepovažovala za také terno. Potom som sem prišla, zapáčilo sa mi tu a zistila som, že je to tu dosť super a aj tú bakaláris v pohode stíham. Teda samozrejme, nemôžem ísť na diskotéku každý večer, ale všetko sa dá, keď sa chce. Okrem toho celý mesiac žijem  typickým vegetatívnym študentským životom, t. j. nepracujem a priživujem na štipendiu, takže je môj modzog oklamaný a myslí si, že mam podozrivo málo zmysluplných aktivít, preto sa venujem vzdelávaniu viac ako keď som doma. Win-win situácia. Myslím, že moje štúdium nikoho nezaujíma, ale chápete, potrebovala som sa vyrozprávať, lebo mi chýba rodná reč. Chápete, nie?

Inak, dieťa po slovinsky sa povie otrok, dôchodci sú upokojenci, a autobusová zastávka pri intrákoch sa volá Študentsko naselje, čo znamená Študentská osada, no uznajte, skoro ako nejaké ghetto. Tieto južnoslovanské jazyky :) Každopádne, Ljubljana je malinké mesto, celé útulné, až mám chuť napísať Ľubľanka. Okolo rieky je historické centrum a korzo plné kaviarní, reštaurácií, barov, stačí si len vybrať podľa vkusu a momentálnej nálady a môžete si plnohodnotne vychutnávat prvé jarné lúče a nechať si tvár opaľovať slnečnými lúčmi. A ešte toto - dajú sa tu podstate zadarmo požičiavať mestské bicykle, čo je dobrá vec.

Symbolom tohto mesta je drak, ktorý podľa romantickej legendy začne vrtieť chvostom, ak po Dračom moste prejde panna. Ak by ste sem niekedy išli, nenechajte si ujsť kaviarne ako Lolita, StaraMačka či Cacao a na zahodenie nie je ani bar Nebotičník, z ktorého je famózny výhľad na mesto. Ale inak je to tu dzedzina, napríklad do školy chodím cez zarastené železničné priecestie a supermarkety (veľkosťou a vlastne všetkým ostatným na úrovni Mojej Samošky) sú tu asi 3, aj tie sú otvorené maximálne do 7 večer a cez víkendy vôbec, čiže si skoro stále chodím brúš naplniť do nejakej lokálnej reštaurácie a moja peňaženka musí potlačiť slzu.

No a čo sa týka Erazmákov, freemover-ov a iných zahraničných študentov, je to presne také, ako som čakala - stále party ruka hore. Ale skamošila som sa i so Slovincami, dokonca som hneď v prvý deň mala ctiteľa, takého lokálneho Casanovu s ofinkou nabok a roztrhanými džínsami na kolene, hah. A majú tu celkom v pohode intráky, nie ako Mlynská dolina, dokonca aj internety fungujú a okná tesnia. Dejú sa tu i chodbovicce, keď sa 20 ľudí vtiesni do maličkej kuchynky o rozlohe 2 x 3 m, kde sa pije, fajčí, spieva a hrá na gitare, riadny čunder, to musí každý raz zažiť, nielen podkrovné byty na Panenskej, sajder v Urbanhause a whiskey v skrini.